Futbalový život Emila Karľu

Obec Belá nad Cirochou s 3 500 obyvateľmi je najväčšou obcou v Sninskom okrese. Obec žije spoločenským, kultúrnym, ale aj športovým životom, ktoré obyvateľom tejto obce vytvára Obecný úrad na čele so starostom Jánom Vajdom a poslancami obecného zastupiteľstva. Športom číslo jedna v obci je futbal. Futbalový klub Slovan tvoria žiacke, dorastenecké mužstvá a družstvo dospelých, ktoré striedajú lepšie výsledky s horšími. Vyrástli tu vynikajúci futbalisti ako Jozef Ondik, Dávid Škutka a najviac známy Janko Mucha mladší, reprezentačný brankár Slovenska, účastník Majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike, v súčasnosti hrajúci v Samare v Rusku a celý rad známych a menej známych futbalistov. Jedným z nich je aj súčasný tréner mužov Slovana Belá nad Cirochou bývalý brankár EMIL KARĽA. Pri kávičke sme sa porozprávali o jeho futbalovom živote. Ako hovorí, na dedine športom číslo bol futbal. Ako malý chlapec s chlapcami sme hrávali na dvore,
na ulici, na lúkach, ale dostali sme sa aj na ihrisko. Ku organizovanému futbalu som sa dostal v roku 1969 a začal som hrávať za dorast, lebo v tom čase oddiel nemal žiacke družstvo. Mojím takým prvým trénerom bol pán Ryšavý. Ako šestnásťročný som už nastupoval za mužov, kde v tom čase beľania hrali I. A triedu. Keďže som bol ešte v dorasteneckom veku mládežnícky tréner Sniny Vladimír Kochan má zlanáril, kde som začal hrať II. dorasteneckú ligu. V poslednom ročníku SOU chemického sme postúpili až do finále o majstra Stredných škôl vo futbale, ktoré bolo v Novom Meste nad Váhom, kde sme sa stali víťazmi na Slovensku a postúpili sme do celoštátneho finále, kde na Interi sme sa stretli s Českým víťazom Třincom, s ktorým sme remizovali 1:1 a na pokutové kopy sme vyhrali 4:2. Chytil som dve jedenástky. Zo známejších hráčov tam vtedy hrali Kopej, Szcygieľ, Gaľo. Po dovŕšení dorasteneckého veku som prešiel k mužom, kde trénerom bol Július Kassay, bývalý hráč VSS Košice. Po krátkom čase som sa stál brankárskou jednotkou Sniny. Mojimi spoluhráčmi boli Gubík, Potoma, Andrejčík, Majerník, Janko Jelo, Telepčák, Mika a ďalší. Základnú vojenskú službu v trvaní šiestich mesiacov som si odslúžil v Nitre a to v zimnom období. V roku 1980 som prestúpil do
Michaloviec, kde bol uznávaný tréner Pšenko, neskôr Nadzam. Hrával som s Vargovcami, Vankovičom, Sočovkom, Rovňákom. Po dvoch rokoch som sa vrátil naspäť do Sniny. Káder sa trochu omladil. Mojimi spoluhráčmi boli Rudy, Filip, Kondor, Soták, Palašievič, z dorastu bol preradení Miro Labun a ďalší. S aktívnym futbalom som skončil ako 39-ročný. Potom som sa venoval trénovaniu brankárov v Snine. Asi po troch rokoch som prestal s trénovaním a stal sa radovým fanúšikom futbalu. Pred siedmimi rokmi som sa presťahoval do Belej nad Cirochou. Asi po roku má oslovili funkcionári Slovana, či by som neskúsil s trénovaním. Striedavo som pôsobil pri mužoch a dorastencoch, ale aj odpočíval. V súčasnosti trénujem mužstvo mužov Belej, ktoré hra I. triedu v oblastnej súťaži a v tabuľke Beľanom patrí piata priečka. A na záver by som spomenul, že mnohí ani nevedia, že v roku 1978 som podpísal prestup do Interu Bratislava. Už som bol aj v Bratislave, no kluby Interu Bratislava a Sniny sa nedohodli a tak som cestoval naspäť do Sniny. Pripomenuli sme si futbalový život EMILA KARĽU. V týchto dňoch sa Emil dožil jubilea 60 rokov svojho života. Preto pozdvihnime pohár vína a pripíjme jubilantovi a zablahoželajme všetko najlepšie, pevné zdravie,
rodinnú pohodu a čo najlepšie športové úspechy. BLAHOŽELÁME EMIL.

 Pavel Andraščík